|
Alpy 2010-Grossglockner, Monte Rosa
V priebehu roka sa postupne vykryštalizovala aj druhá zostava na zahraničnú expedíciu, konkrétne Martin Horvát, Martin Trizna, Martin Dirčík a Ján Lepiš. Cieľom tento krát boli Alpy, a to najvyšší vrchol rakúska Grossglockner 3798 m n.m. a svetoznámy Matterhorn 4478 m n.m. vo Walliských alpách zo švajčiarskej strany.
Cieľ sa nám podarilo naplniť na 50% , no na miesto druhého vrcholu sme zvolili myslím že celkom adekvátnu a hodnotnú náhradu. Takže poďme pekne po poriadku. Najskôr sme išli do Rakúska, cez Salzburg a tunel Felbentauerntunel sme vyšli do dedinky Kals am Grossglockner, odtiaľ sme sa autom dostali do výšky 1913 m n.m. , kde sme v neskorej nočnej hodine hodili bivak pri aute. Ráno nás nepríjemne prekvapil dlhotrvajúci lejak, už sme sa aj zberali na odchod, no potom sa počasie začalo zlepšovať, čo nám umožnilo aspoň vyjsť na chatu Stuhlhutte vo výške 2801 m n.m., kde sme aj prespali /10€/osoba//.Po koštovke miestneho piva /3,60€/ sme išli skoro spať a ráno sme normálkou vyrazili smer Grossglockner. Počasie ráno nebolo zlé, prešli sme ľadovec a ľahkou ferattou
sme vyšli na chatu Erzogen Johan hutte vo výške 3454 m n.m. . Tu už prevládalo nevľúdne počasie, no ani to nás neodradilo a vybrali sme sa po stopách hore. Všade bolo kopec nového snehu, čo nám aj čiastočne uľahčilo výstup /v strmých úsekoch nebol ľad/ a v kombinácii s počasím to odradilo tie nekonečné zástupy ľudí, čo za dobrého počasia stúpajú k vrcholu. Výstup najskôr viedol strmým svahom k skalnému výšvihu a potom kombinovaným prudkým terénom až na vrchol Klein glockner/3770 m n.m. /
Odtiaľ veľmi exponovaným a vzdušným hrebienkom so zaisteným schádzaním do sedielka, z ktorého nasledovala strmá stienka zapadnutá snehom pod hlavný vrchol. Nasledoval už len ľahký výstup k vrcholovému krížu,
kde sa nám akoby zázrakom nachvíľu obloha pretrhla. Potom už len schádzanie s najvyššou opatrnosťou tou istou cestou k chate a dole k autu/znova nás zastihol strašný lejak/. Večierkom sme sa presunuli do Talianska, konkrétne k jazeru Lago di Garda, kde sme sa konečne obriadili a trochu si aj zaliezli na skale nad cestou /vynitovaná 30 m cesta obtiažnosti V/. Potom už len nasledoval presun cez sedlo Simplon /2008 m n.m. / do švajčiarskeho Taschu/posledná legálna možnosť zaparkovať auto pred Zermattom/. Po ubytovaní v miestnom kempe sme sa hneď ponáhľali pozrieť do Zermattu na Matterhorn. Pohľad naň nás vôbec nepotešil - bol kompletne vysnežený od Hornliho chaty až na vrchol. Po informovaní sa v miestnom Alpin centre nám výstup neodporučili, vraj hore nechodia ani miestni horskí vodcovia. Boli sme v rozpakoch, čo ďalej. Situáciu vyriešilo stretnutie sa s našimi českými bratmi, ktorí nám odporučili najvyšší vrch v tejto oblasti a druhý po Mont Blancu - Dulfour Spitze v skupine Monte Rosa/4634 m n.m. /.
Zvažovali sme aj presun pod Mont Blanc, ale reku keď sme už tu, poďme to skúsiť. Nakúpili sme nejaké suveníry a na druhý deň sme sa nekresťansky drahou zubačkou /52 € spiatočný lístok/ vyviezli do stanice Rottenboden /2815 m n.m. /. Odtiaľ sme museli zísť na ľadovec
aj pomocou rebríka a prudkým výstupom sme vyšli na chatu Monte Rosa Hutte/2795 m n.m. /. Kedže to bolo dosť nízko, aby sme si ušetrili čas a sily na nasledujúci výstup, vyšlapali sme si zhruba do výšky 3400 m n.m. , kde sme za riadneho lejaku narýchlo postavili na snehu stan vedľa nemeckých kolegov a niečo narýchlo povarili. Po budíčku o 04,00 nás čakala jasná obloha a nekonečný výstup najskôr nebezpečným ľadovcom plným trhlín a potom snehovými pláňami
na skalný hrebeň. Celý čas nás sprevádzali úžasné výhľady najskôr na východ slnka a potom na nekonečné vrcholy álp vrátane Mont Blancu a Matterhornu.
Vo výške okolo 4600 m n.m. nás čakalo niekoľko dĺžkové delikátne lezenie po skalnom hrebeni/2+/ v úžasnej expozícii a s fantastickými výhľadmi na všetky strany.
Po vrcholovej gratulácii nás čakalo veľmi nepríjemné a vysiľujúce schádzanie v takmer kolmej stene zabezpečenej konopnými lanami do sedielka a odtiaľ po ľadovci za nenormálneho tepla až k nášmu stanu. Teplo a slnko narušilo niektoré snehové mosty cez ľadovcové trhliny na ľadovci - jeden most nevydržal a pod váhou prvoidúceho z nás sa rozsypal, našťastie sa nič vážneho nestalo - boli sme naviazaní, no prinútilo nás to ísť ešte opatrnejšie a predvídať. Noc sme strávili v stane ako predchádzajúcu noc - krásne pohľady na západ slnka za Matterhornom
a na druhý deň únavný návrat do kempu tou istou cestou. ako nahor. V kempe sme výstup trošku oslávili a na druhý deň po nákupe švajčiarskej čokolády pre našich najbližších sme sa cez Švajčiarsko a Rakúsko vrátili domov.
.Martin Horvát
|
