|
Eiger, Mönch & Civetta (HO JAMES Bobrovec 2008)
.opäť po roku sme sa rozhodli vycestovať za spoznávaním nových lezeckých oblastí, ktoré sme ešte nemali možnosť vidieť na vlastné oči. Tentokrát nás oslovil preslávený Eiger 3970m n.m., ktorý je známy hlavne jeho severnou 1800 metrovou stenou. Práve touto sa neslávne preslávil množstvom horolezcov, ktorí v nej ostali na veky – večná im pamiatka.
Zľava hore: Lukáš Trizna, Rudolf Meššo*, Raďo Komoráš*, Matúš Danko, Ján Gregor, Milan Valaštiak, Juraj Danko
Zľava dole: Martin Trizna, Michal Danko, Ján Lepiš
*nezúčastnili sa
.my sme ale mali trošku iný cieľ, dosiahnuť vrchol Eigru severozápadnou hranou. V mestečku Grindenwald v kempe sme len s úžasom pozerali na obrovskú stenu, ktorá sa vypínala nad našimi hlavami.
.po naplánovaní sme začali baliť, piati (Dankovci a Triznovci) na spomínaný Eiger a ďalší traja na vedľajší vrchol Mönch 4107mn.m. Predpoveď dobrého počasia nám umožnila sa prichystať na nasledujúce tri dni strávené v okolí Eigru. Prvý deň sme vyšli z mestečka pod hranu Eigra, kde sme strávili prvý bivak. K večeru sa počasie zmenilo a vyzeralo to miestami tak, že každú chvílu spŕchne. Pod mostíkom jednej zo staníc zubačky (Eigergletscher 2320mn.m.) sme niečo málo zjedli a zaspávajúc nás rušili padajúce snehové či kamenné lavíny. Zavčas rána sa vyjasnilo a navarili sme „malzeit“ (dehydrované jedlo). Nabrali vodu a s ťažkými batohmi plnými lán, lezeckého materiálu, spacáky, karimatky..., sme začali šlapať hore.
Pohľad na severnú a severozápadnú stenu Eigru
.druhá partia prichystaná v kempe očakávala prvý ranný spoj zubačky. Vyviezli sa na vrcholovú stanicu Jungfravoch. Odtialto traverzovali po ľadovci pod skalnaté rebro na Mönch. Kopec posiaty horskými vodcami s ich klientmi bránil plynulému výstupu a cez vrcholový ostrý snehový hrebeň sa nedalo ani obchádzať.
Vrcholový ostrý hrebeň na Mönch
.my sme v tejto dobe boli asi v dvoch tretinách steny a s úžasom v krásnom počasí obdivovali nádherný Mönch a majestátny Jungfrau 4158m n.m. v pozadí. Ani sme si neuvedomovali že naši kamaráti práve dosiahli vrchol.
Mönch a Jungfrau
.spodné úseky nášho výstupu striedali skalnaté prahy a chodecký terén. Vo vrchných partiách ľadovoskalné úseky so snehovými. Dvaja Angličania, ktorí trošku poblúdili, nás nasledovali v našich stopách na vrchol.
.na vrchole sme stáli okolo 16-tej hodiny. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej. Náš ďalší cieľ bol Mönch, ale pred nami ešte niekoľko 100m zľanovania a obrovský skalný hrebeň. Po zľanovaní nás pristihol večer a museli sme hľadať vhodné miesto na bivak. Obzeráme sa ale tých anglánov sme nevideli. Letecká záchranná služba neustále hliadkovala nad nami až keď zrazu vidíme ako znáša anglánov volajúcich o pomoc.
V stene sme sa orientovali aj podľa skalných mužíkov
Záverečných 10 metrov pod vrcholom Eigru
.na hrebeni sme začali pripravovať bivak pre 5-tich. Práca rozdelená variť vodu, lopatovať,nosiť sneh a skaly.Znovu „malzeit“ a šup do spacákov, predsa len v 3500m n.m. je chladnejšie ako našim kolegom, ktorí šťastne zišli z vrcholu až do kempu. Nádherná noc! Ráno varič na plné obrátky mení síce pomaly ale predsa sneh na vodu. Pred nami dlhý hrebeň, ktorého hlavne tie ťažšie úseky, prekonávame pomaly. Sme pod Mönchom, ale na opačnej strane, k nástupu musíme prekonať dlhý ľadovec posiaty trhlinami.
.vyčerpaní hľadíme na Mönch a zároveň na hodiny. Do odchodu poslednej zubačky nás delí málo času, ani na „ľahko“ nemáme šancu vyjsť na vrchol a späť. Ďalšiu noc si tu dovoliť nemôžme, preto sa celkom rýchlo spoločne dohadujeme na odchode k zubačke. S údivom sledujeme stanicu vyvŕtanú v skale. Pred sebou vidíte len skalu s otvorom, ktorým prúdi množstvo ľudí dnu a von. Vnútri sú dvojpodlažné nástupištia zubačky, kaviarne, výhliadky a všade výťahy. V celom tomto chaose sme sa náhodne zorientovali, kúpili lístky a nasadli našťastie do správneho vozňa. „Zbehli“ sme k našim, tešiac sa z dvoch vrcholov celej partie. Po malej oslave unavení líhame do spacákov. S raňajkami v bruchu a 6-timi dňami pred nami plánujeme Civettu 3220m n.m. v Talianskych dolomitoch.
.po dlhšom hľadaní bivaku, čo najbližšie k stene, nachádzame miestne „agroturistik“ po našom salaš. Tu v obkolesení sliepkami, kravičkami..... sme rozložili hlavný stan. Bohužiaľ predpoveď počasia na ďalšie dni bola viac daždivá ako slnečná. V noci búrka, ráno celkom pekne. Ohrievame polievku a na ľahko všetci utekáme ferratou na vrchol, musíme to stihnúť do obedných hodín.
.na vrchole okolo 11-tej hodiny sedíme len chvíľku a hneď pálime dole. O 3 hodiny neskôr nás pod stenou zastihne búrka. Večer prestáva pršať a staviame mokré stany z predošlej noci.
.ráno sa presúvame pod Tofanu – najvyšší kopec dolomitov. Na parkovisku pod Tofanou sme poznali parkovčíka z predošlých rokov, tento krát tam nebol, tak sme si naňho s úctou zaspomínali a zahrali futbal. Neisté počasie nás vyhnalo z dolomitov smerom na Slovensko. Zastavili sme sa na Súľovských skalách kde sme si celý deň z chuti zaliezli. V noci prichádzame domov a späť do reality.....
|
