|
Barre des Écrins 2010
V pondelok 26.7. o 15:56 z Bobrovca vyrazilo od Heliho 9 členov HO Bobrovec smerom do francúzskych álp, národného parku Ecrin a lezeckej oblasti Verdon. Silný úderný tím tvorí: Milan Valaštiak, Jozef Rusina - Heli, Juro a Mišo Dankovci, Ivan Staroň, Marek Krajčí, Paľo Krajčí, Ľubo Blcha a Jakub Mikuláš.
CIEĽAMI EXPEDÍCIE BOLI:
Lezenie na elegantnú Dibonovu vežu (3131 m),
Výstup na najjužnejšiu a najzápadnejšiu štvortisícovku Barre des Écrins (4102)
Lezenie v oblasti Verdon.
27.07.2010:
Vo večerných hodinách sme dorazili do krásnej dedinky La Berarde (1720 m). Nájdeme miesto na bivak, nikto nás nerieši a spoločnosť nám robia somáre. Voda a záchody sú k dispozícii v dedinke pri infocentre. Na druhý deň ešte varíme a balíme sa na ďalšie dva dni (stany, spacáky, komplet materiál, laná, stravu). Poobede vyrážame z Les Etages (dedinka nižšie) na chatu Refuge de Soreiller (2719 m). Cesta ubieha bokami a zrázmi celkom v kľude až do chvíle keď sa prehupneme cez prah a do očí nám udrie krásna veža Aiguille Dibona (obr. vyššie). S plnou poľnou sme to zvládli za nejaké 4 hod. Chata asi 5 min pod nástupom do hlavnej steny Aiguille Dibona. Pre informáciu noc tu stojí 35€ aj s jedlom. Ak sme to dobre pochopili, dá sa tu vyspať bez jedla asi za 16€. Väčšina ciest je veľmi kvalitne vyistená nitmi a zlaňákmi. Po príchode v krásnom počasí sme našli miesta na stany v okolí chaty. V noci sa počasie zopsulo a začalo pršať.
29.07.2010:
Ráno sme sa zobudili do vytopených stanov, poniektorý sme mali plávajúce postele. Okolo stanov sme si museli vykopať odvodňovacie kanáliky, aby nám voda tiekla popri stanoch a nie do nich. Celý deň trvala hustá hmla s vyditelnosťou okolo 10 m. Okrem hmly nám znepríjemňoval pobyt aj celodenný dážď. Celý deň teda oddychujeme, varíme, spíme. Príjemnou odlišnosťou oproti Slovensku je možnosť uvariť si vlastné jedlo dnu v chate v miestnosti s tečúcou vodou. Večer degustujeme na chate víno (1l - 7,50€), popri tom hráme karty. Popri vínku prebieha aj príprava na ďalší deň, výber ciest, sprievodca.
30.07.2010:
Ráno sa vyčasilo a konečne môžeme zaútočiť na vrchol Dibonky.
Po vylezení sme zbalili stany a zostúpili do základného tábora v La Berarde. Váňa a Zajo ostali ešte pod Dibonov a pripravovali sa na druhý útok. V tábore nasledovala výborná večera (segedín s fazuľou a ryža). Príprava na ďalší deň, výber ciest, sprievodca. Večer sme boli na pive v miestnom bare.
31.07.2010: Ráno po raňajkách sme uvarili čaj. Marek, Paľo, Ľubo a Kubo neváhajú a hneď idú liezť nad dedinkou La Berarde na kopec TETE DE LA MAYE. Miňo, Heli a Mišo varia nabíjajú baterky atď. plánovaný oddychový deň.
Všetci boli na Dibone.
Ešte v ten deň o 16:35 odchádzame z Les Etages, pod Barre des Écrins druhý cieľ našej výpravy. Presun trvá okolo troch hodín. Prichádzame večer. Parkovisko je v pohode, stany sme rozložili v takom zátiší hneď vedľa parkoviska a auta. Voda a WC sú pri parkovisku.
01.08.2010
Ráno znovu klasika raňajky (rybacia pomazánka), čaj a neskôr polievka. Znovu balíme na dva dni. O 12:30 začíname šľapať. Postupujeme popri chate Refuge De Glacier vo výške 2400 m pod chatu Refuge Des Ecrin (3175 m). Po šiestich hodinách pochodu rozkladáme stany na ľadovci Blanc. Večer znovu klasika je pekne a v noci znovu začne pršať.
2.8.2010
Noc sme ako tak prežili, lebo nebola až taká zima, i keď môj spacák (značky plus či mínus vždy mínus) hovoril niečo iné. O štvrtej ráno ešte prší tak spíme. Po hodine prestalo a my sa vyhrabujeme zo stanov, varíme wifon a pálime hore. Odkryl sa nám výhľad na vrchol Barre des Écrins. Konečne stúpame(6:00). O chvíľu sa celý výstup zakryje do hustej hmly. Výstup bol plynulý, až na úseky cez trhliny a jeden úsek po rebríku cez serak (obr. vedľa). Zážitok nám kazila už spomínaná hmla a čerstvý sneh, čo nám zabránilo vystúpiť na hlavný vrchol. Vystúpili sme na predvrchol Dome Du Neige (4018 m). Po pár záberoch objektívmi ihneď zostupujeme. Počasie sa stále zhoršovalo, schádzame ku bivaku a balíme stany. Cestou dole veselo spomíname na Heliho nákup vína na chate Refuge De Glacier. Už dole nás chytí dážď, ktorý neprestáva ani v noci. Pod celtou sme prečkali večernú menšiu oslavu lebo až 4 mladí chlapci, si spravili výškový rekord.
03.08.2010
Ráno sme varili a balili sa na ďalší presun, tentokrát bude trošku teplejšie. Smerujeme na juh Francúzska do veľmi známej lezeckej oblasti Verdon. Cestou vídame pestovanie rôznych bilín a korenín, ktoré nás fascinovali. Potom sme sa spamätali, že sme v Provensálskom kraji. V nádrži, do ktorej ústi rieka Verdon sme sa s chuťou opláchli a pokračovali bližšie k lezeniu. Hlavným východiskom lezenia vo Verdone je dedinka La Palud sur Verdon. Tu stretávame chalana z Liptova, ktorý tam žije už osem rokov. Vysvetľuje nám, že, čo, kde, prečo, načo, začo, kedy, a ako. Nájdeme bivak a na druhý deň ideme najskôr na skalky vedľa kaňonu a poobede obzeráme kaňon, po chvíli sa už zoznamujeme zo spúšťaním do kaňonu a lezieme posledné dĺžky. Zaujímavé je to, že keď tu chce niekto niečo vyliezť musí najskôr zlaniť niekoľko zlaňákov. Cvaknúť sa do štandu niekde v polke steny, stiahnuť lano a liezť naspäť hore. Z väčšiny ciest sa nedá zlaniť na dno kaňona a dá sa ísť iba hore. Nad kaňonom Verdonu sa vznášali supy z rozpätím krídel okolo troch metrov, asi čakali kým niekto spadne. Dopočuli sme sa, že bivakovať v okolí La Palud sa dá len treba byť slušný a hlavne nezakladať oheň. My sme taký boli a bolo v pohode až na jednu líšku ktorej to asi dosť vadilo.
Dnes sa tvrdo liezlo. Krásne lezenie v nádhernom vápne, bolo okorenené spúšťaním lezca z turistickej vyhliadky 30 metrov dole do 500 m Verdonského kaňona a jeho následné lezenie hore. Zajtra je v pláne prechod kaňonom a ďalšie lezenie v stenách kaňonu
05.08.2010
Celý Verdonský kaňon má dĺžku okolo 30 km. Zatiaĺ sme sa pohybovali iba na vrchu kaňonu ale chceli sme ho vidieť ako vyzerá odspodu. Chalani nás Heliho, Miňa, Mareka a Miša vy sadili na východiskovej chate Le Maline. Tam sme zbehli dole do kaňona a krásnym chodníkom sme pokračovali 16 km proti prúdu rieky Verdon. Počas túry perfektné osviežienie v rieke. Zdola sme nakoniec uvideli Ivana a Jura ako mastia 7 dĺžkovú cestu v kaňone. Na konci prechádzky nás prekvapil asi kilometrový tunel, takže náhodne hodená čelovka v batohu moc pomohla. Silná úderná trojka Kubo, Paľo a Ľubo šli liezť na skalky.
Poobede sme začali smerovať na Liptov. Na druhý deň ráno o 8:00 sme prechádzali cez centrum NICE, zastavili sme a na mestskej pláži aby sme otestovali vlny stredozemného mora na Azúrovom pobreží. Pokračovali sme cez Monako, Taliansko, Rakúsko kde nás znovu privítal dažďový front.
07.08.2010
Ráno okolo 5:30 prichádzame domov, všetci živý a zdravý a s pocitom tvrdo odvedenej práce.
Spravili sme spolu 3782 Km.
|
